Elektrické vedenie sa primárne vykonáva pomocou dvoch metód: "povrchové vedenie" a "skryté vedenie". Skrytá kabeláž zahŕňa navliekanie drôtov cez plastové vedenia (zvyčajne rúrky z PVC spomaľujúce horenie -) zabudované do stien, podláh alebo stropov; tieto sú nakoniec pokryté omietkou alebo dekoratívnou úpravou. Táto metóda ponúka elegantný a esteticky príjemný vzhľad a je v súčasnosti štandardnou praxou pri rekonštrukciách nových domov. Povrchová elektroinštalácia, naopak, zahŕňa upevnenie drôtov priamo na povrchy stien alebo stropov a ich zakrytie káblovým kanálom. Tento prístup sa často využíva pri renovácii starších domov alebo pri pridávaní doplnkových okruhov; aj keď je proces inštalácie relatívne jednoduchý, má určitý vplyv na estetiku interiéru.
Bez ohľadu na to, či sa zvolí povrchové alebo skryté vedenie, existujú základné princípy, ktorými sa riadi vedenie káblov. Drôty by mali byť položené pozdĺž okrajov stien, rohov stropu alebo v blízkosti soklových dosiek, čo možno najbližšie k vodorovným a zvislým čiaram, aby sa v budúcnosti uľahčila ľahká identifikácia usporiadania vedenia. Vysokonapäťové-kanály (napájacie vedenia) a nízkonapäťové{3}}kanály (ako sú sieťové káble a televízne káble) musia byť vedené oddelene; pri paralelnom chode by mali dodržiavať minimálnu vzdialenosť od seba 30 centimetrov. Ak sa čiary musia pretínať, mali by sa krížiť v pravom uhle, aby sa zabránilo rušeniu signálu. Okrem toho by drôty nikdy nemali obsahovať spoje alebo spoje, pokiaľ sú vo vnútri vedenia; namiesto toho musia byť všetky pripojenia vykonané v rozvodných skriniach, zásuvkových skriniach alebo rozvodných skriniach, aby bola zaistená bezpečnosť.